Choď na obsah Choď na menu
 


Trstinová sezóna

1. 2. 2009

Posledné lokality na ktorých sa podarilo zachovať tradíciu zberu trstiny sú pravdepodobne odsúdené na zánik. Našu produkciu pochovajú lacné zahraničné výrobky a najmä mierne zimy.

 

Obrázok

Táto sezóna bola mizerná, aj keď sa zdalo, že štyridsať centimetrová vrstva ľadu vydrží, aj po oteplení. Žiaľ, nie len, že sa oteplilo, ale na ľad ešte aj výdatne napršalo a bolo po zbere. Ľad zmäkol.

Sezónni robotníci sa snažia dostať na breh čo najviac snopov. Ich vynášanie je tvrdá práca na niekoľko mrazivých dní v roku. Brigádnici majú naponáhlo.

Väčšina zberačov si privyrába k biednemu dôchodku alebo sa snaží zarobiť peniaze na prilepšenie.

Parížske močiare zaberajú plochu štyristo hektárov, z toho vyše sto hektárov patrí do štátnej prírodnej rezervácie. Názov lokality a potoka Paríž tu vraj zostal po francúzskych inžinieroch, ktorí na začiatku dvadsiateho storočia budovali odvodňovací systém. Lenže údolie Paris v týchto miestach sa spomína už v písomných materiáloch z prvej polovice osemnásteho storočia. Možno sa lokalita volá podľa pary, ktorá sa tvorí nad močiarmi.

 

Obrázok


Zberačov trstiny som fotografoval už niekoľko krát. Vždy som sa zastavil len tak na skok, na pol dňa. Na prvý pohľad malebná téma je po dlhodobejších skúsenostiach síce nudná, ale našťastie sa pred objektívom aspoň niečo deje. Rád fotografujem pracujúcich ľudí.


Zberačov je dosť a scény sa opakujú aj niekoľko týždňov. Pokosiť, pozbierať, naložiť, odviesť, vyložiť, uložiť, znovu naložiť na veľký nákladiak či vlečku traktora a definitívne odviesť od močiara na spracovanie. V takýchto prípadoch má fotograf čas rozmyslieť si čo chce zachytiť. Môže si nájsť malebné zákutia a pohľady, ktoré mu vyhovujú a tam počkať na scénu. Na všetko je kopec času. Keď sa aj niečo nepodarí na prvý raz, vždy je čas počkať si na rovnakú situáciu a skúsiť to znova. Chce to pokoj a spočiatku viac pozorovať, ako fotografovať. To, že sa scény a pohyby ľudí opakujú je pravidlo na ktoré sa môže fotograf spoľahnúť.

 

Obrázok


Klasický portrét zberačky. Niektorým kolegom reportérom a dokumentaristom prekáža, ak sa fotografovaný „objekt“ pozerá priamo do objektívu. Chcú vytvárať dojem, akoby tam neboli. To je ale hlúposť. Prečo by som sa snažil akože tam nebyť, keď som reálne tam? Samozrejme, že musím ľudí najmä osloviť a nadviazať kontakt. Prísť frajersky medzi nich a začať ich fotiť so slovami: Nevšímajte si ma a robte, akoby som tu nebol... Tak to nie je ono. Niekomu sa nemusí páčiť byť fotografovaný. To treba rešpektovať alebo sa pokúsiť o hlbší, uvoľňujúci kontakt.


Nadviazanie kontaktu znamená slušne a jasne pozdraviť, usmiať sa, kývnuť hlavou. Prvé kroky v teréne medzi ľuďmi sú o prejavení vzájomných sympatií. Až potom fotograf môže začať niečo robiť. Tu som to mal našťastie jednoduché. Niektorí zberači si ma pamätali z predošlých sezón a tí, ktorí ma ešte nevideli ma vďaka srdečnému zvítaniu s tými, ktorí ma poznali, brali rýchlejšie za „svojho“. Na úvod som neodmietol ani pohár miestneho ľadového vína.


Čiernobiele fotografie zberačov som zaznamenával kompaktom Leica Delux 4 http://en.leica-camera.com/photography/compact_cameras/d-lux_4/. Väčšinou som mal nastavený režim Program s celoplošným meraním, ostrením na stred, automatickou citlivosťou do 400 ISO, záznam RAW a k nemu malý jepeg na rýchle prezeranie. Na všetkých fotoaparátoch a pri väčšine prác sa mi osvedčilo aj „nežné“ pritmavenie obrázku. Mám takmer stále na všetkých fotoaparátoch nastavenú korekciu expozície o mínus 0,3 EV. Je to výhoda najmä počas následnej úpravy fotografií.

 

Obrázok


Niečo náročnejšie: Tento obrázok som si vymyslel tak, aby bol zberč a jeho traktorík ostrý a aby bolo pozadie čo najviac rozmazané. Bežne by to fotograf dosiahol ručným nastavením hodnoty ISO na čo najnižšiu hodnotu. Za zvyčajných svetelných podmienok to býva 100, moja „škatuľka od mydla“ ma pustí až na hodnotu 80. K tomu treba zvoliť vhodnú kombináciu clony a expozičného času. Jednoduchšie je nastaviť si natvrdo expozičný čas niekde medzi osminu až pätnástinu sekundy a clonu a ISO nechať na automatike. Potom stačí predostriť na odhadovanú vzdialenosť, aby sa fotoaparát zbytočne nezdržoval zaostrovaním a čakať. Samozrejme, kto nemá možnosti manuálnych alebo poloautomatických nastavení, musí sa zmieriť s automatikou a skúsiť to s ňou.



V albume mám čiernobiele fotografie z tohtoročnej sezóny a farebné spred štyroch rokov. Vtedy som fotografoval na „prerastený“ kompakt Olympus Camedia 8080 http://www.olympus.cz/consumer/29_C-8080_WideZoom.htm.


Nejaké otázky?



 

Náhľad fotografií zo zložky Trstinová sezóna 2009

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.